Veľkonočný pondelok

„Oblievaj mi šuhaj vlasy aj hlavičku,

ale mi zašanuj tú moju sukničku.“

Veľkonočná tradícia spojená s poriadnou pondelkovou oblievačkou a šibačkou nebola v minulosti na území celého Slovenska rovnaká. Na východnom Slovensku sa pôvodne na Veľkonočný Pondelok nepoužívali ručne upletené korbáče z rozdielneho počtu vŕbových prútov, ale voda, ktorá mala podľa poverových predstáv priniesť dievčatám a ženám pevné zdravie a sviežosť pretrvávajúcu celý rok.

Mládenci jednotlivo alebo po skupinách za sprievodu muziky kráčali dedinou, navštevujúc domy dievčat, aby ich jednu po druhej schytili a vhodili do najbližšieho potoka, prípadne využili vedrá plné studenej vody zo studní. Ozývajúci sa vreskot bol znakom, že sa tento tradičný sviatok mužom vydaril. Po vykonaní tohto rituálu boli mládenci gazdom riadne pohostení „štamperľikom“ domácej pálenky a na kosť premočené dievky im ako výslužku odovzdali krásne zdobené kraslice, ktoré si pre nich vopred nachystali.

Na prvý pohľad pomerne drastická obyčaj, bola však v minulosti vo vidieckom prostredí neodmysliteľnou súčasťou života mladých dievčat. Verilo sa, že ak by mládenci nejakú nenavštívili a neobliali ju, v iných oblastiach nevyšibali, mohli by jej tým privodiť chorľavosť, ba dokonca by i krásu mohla počas roku stratiť. Okrem iného bol veľký počet oblievačov aj istým prejavom záujmu o dané dievča, čomu sa prirodzene tešili najmä rodičia, ktorí sa nemuseli báť, že ich dcéra ostane „stara dzivka“.