Veľkonočná nedeľa

Najvýznamnejším z veľkonočných sviatkov je pre kresťanov práve Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania. Je dňom radostnej bohoslužby, ktorá je vyjadrením víťazstva života nad smrťou a nádeje na večný život.

Posvätené košíky naplnené dobrotami „šveceňinou“ sa mali podľa zvyklosti z posviacky odniesť čo najrýchlejšie domov. Verilo sa, že ten, ktorý dorazí domov ako prvý, bude aj ako prvý siať. „Šveceňina“ sa začala konzumovať podľa zaužívanej tradície po Veľkonočnej vigílii alebo až v nedeľu ráno po obradoch. Posväteným jedlám sa pripisovali magické vlastnosti. Ochutnať z nich musel každý člen rodiny, pričom sa nezabúdalo ani na dobytok, aby sa mu podobne ako ľudom počas roka dobre darilo. Veľký dôraz sa kládol na to, aby ani omrvinka nepadla na zem. Zo stola ich zhrnuli a doložili pre potreby ľudového liečiteľstva. Z posvätených jedál sa nesmelo nič vyhodiť, a preto sa škrupinky od vajíčok vhadzovali do ohňa ako obeta a iné zvyšky zo „šveceňiny“ sa odkladali, aby sa mohli použiť pri iných rituáloch.

V niektorých oblastiach sa dávalo posväcovať aj za hrsť obilia, ktoré sa následne dávalo do prvej sejby.

Ženy a dievky si popoludní zvykli pripravovali rôzne zdobené varené vajíčka – „kraslice“, „pisanki“ pre svojich kupačov, ktorí sa už s vervou chystali na Veľkonočný pondelok.