Popolcová streda

„Pamätaj, že prach si a na prach
sa obrátiš.“

            Predzvesťou nástupu štyridsaťdňového pôstu bol „Popolec“.
Popolcovou stredou označovanou aj ako „Škaredá
streda“ či „Krivá štreda“ sa odštartovala v cirkevnom roku etapa naplnená skromnosťou,
 kajúcnosťou a postením sa. Počas tohto obdobia sa mal človek pripraviť na
slávenie Veľkej noci – Vzkriesenia.

 Cirkevný rok plnil v tradičnom vidieckom prostredí významnú 
orientačnú funkciu vplývajúcu na rytmus spoločenského života.
Dni Veľkého pôstu sa prísne dodržiavali. Nekonzumovalo sa mäso 
a striedmosť nastala aj v počte jedál. Jedlo sa raz do dňa. Gréckokatolícki a pravoslávni veriaci
sa počas pôstu vyhýbali výrobkom pochádzajúcich
 od teplokrvných zvierat, teda vrátane mäsa nejedli ani vajíčka, mlieko, syr, alebo tuk.  

Obrad sypania popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval už od 8. storočia. Zameraný bol na
očistenie veľkých hriešnikov, ktorí do chrámu vstupovali bosí, odetí do
vrecoviny. Tento úkon symbolizoval ich úmysel, vydať sa na cestu vedúcu k pokániu.

Od 11. storočia sa akt sypania popola na hlavu nahradil označením krížika, ktorý kňazi a diakoni
robili na čelo veriacich ako znak ich pominuteľnosti. 

Na Popolcovú stredu  v ľudovom prostredí nadväzovalo viacero
zákazov a príkazov. Ženy nesmeli šiť, priasť ani tkať. Ak by niekto
nedodržal zákaz jedenia mäsa, hrozilo, že jeho dobytku sa nebude dariť. 

Na zabezpečenie dostatku peňazí mali poslúžiť jedlá pripravené z pšena
a mlieka. Často sa pripravovali kaše, dlhé rezance či kyslé mliečne
polievky.

Autor: Mgr. Simona Radová