Sviatok sv. Valentína

„Láska pozostáva z jednej duše, ktorá obýva dve telá.“

Aristoteles

14. február známy ako deň všetkých zaľúbených je dlhé roky obľúbeným, dalo by sa povedať očakávaným sviatok, kedy si zaľúbenci vyhradia chvíle len pre seba a spríjemnia si ich rôznymi pôžitkami ako napríklad v podobe dobrej večere, vína a čokolády. V našich končinách sa slávenie sv. Valentín dostalo do popredia predovšetkým koncom 80. rokov 20. storočia.

Sv. Valentín bol reálnou osobnosťou žijúcou v 3. storočí. Žil v časoch prvých kresťanov. V Ríme pôsobil ako kňaz a neskôr sa stal biskupom. Jeho životná cesta skončila sťatím hlavy, preto sa radí z cirkevného hľadiska k tzv. „prvomučeníkom“. Jeho popravu nariadil rímsky cisár Claudius II. Dôvodom bolo neuposlúchnutie jedného z nariadení, ktoré vydal. Toto nariadenie, zakazovalo uzatvárať manželstvá legionárom, ktorí chceli pôsobiť v jeho vojsku. Bol presvedčený o tom, že slobodný vojak, ktorý nemyslí na rodinu, manželku či deti, je viac bojaschopný a v boji vytrvalejší. Valentín aktívne podporoval mladých zaľúbencov v ich láske, tým že ich sobášil. Potom ako sa o jeho činnosti dozvedel cisár, nariadil jeho uväznenie a popravu.

V súčasnosti k najrozšírenejším legendám o sv. Valentínovi patrí tá, ktorá hovorí o tom, ako sa Valentín väznený v žalári čakajúc na popravu, zamiloval do mladej krásnej dievčiny, ktorá mu každý deň nosievala jedlo. Táto dievčina slabo videla a počula. Podľa legendy ju vyliečil práve Valentín. Krátko predtým ako ho mali popraviť, jej napísal list s vyznaním lásky.

Oficiálny sviatok sv. Valentína do cirkevného kalendára zaviedol v 5. storočí pápež Gelasius I. Etablovaním sv. Valentína za patróna lásky nadobudol tento sviatok význam svetského sviatku.