Vianoce v čipke

Autorská výstava paličkovanej čipky - Anda Kanocz

Trvanie výstavy
od 1.12.2023 do 11.12.2024
Dátum a čas otvorenia výstavy
1.12.2023 o 15:00
Miesto konania výstavy
Múzeum Trebišov
Vstupné

2 €

Vstupné

Informácie o podujatí

Krásne tradičné umenie tvorené srdcom… Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, tento rok umocní vianočnú atmosféru v trebišovskom kaštieli aj vďaka unikátnej výstave Vianoce v čipke, ktorej autorkou je pani Anda Kanocz. Výstava začne vernisážou 1. 12. 2023 o 15:00 hod. na prízemí kaštieľa, ktorej súčasťou bude aj ukážka paličkovania priamo autorkou a workshop, na ktorom si budú môcť návštevníci paličkovanie vyskúšať.

Aj keď sa autorka profesionálne venuje právu, láska k ručným prácam, hlavne k paličkovaniu, vyšívaniu, pleteniu, šitiu, háčkovaniu, batike a maľbe na textil, nezostala len v rovine voľnočasovej záľuby. Základy paličkovania získala pred 25 rokmi od pôvodných čipkárok z Bratislavy. Neskôr získala osvedčenie „krajkářka“ od Vzdělávacího spolku uměleckých řemesel v Prahe.

V tvorbe sa zameriava na slovenské regionálne čipky, ktoré boli dlhodobo súčasťou krojov a textílií. Sú to výnimočné čipky, v ktorých sa miešajú rôzne európske vplyvy, ale aj vlastný prínos pospolitého ľudu.   Tieto pôvodné vzory, ktoré robili čipkárky za účelom zárobku a predaja po Európe, autorka prispôsobila svojim potrebám a materiálom. Na Slovensku máme 17 rôznych druhov čipiek, od bielych až po pestrofarebné, od pletených pomocou 10 paličiek až po také, na ktoré sú potrebné stovky drievok. Mnohé vzory sú také unikátne, že ich nikde vo svete nerobia. Napríklad Krakovianska čipka z okolia Piešťan. Mnohé regionálne vzory sú zabudnuté a zachovali sa len vo svetových múzeách na pôvodných krojoch a v pôvodných učebniciach.

Vzkriesiť zabudnuté – to je hlavný cieľ tvorby Andy Kanocz. Na výstave budú obsiahnuté repliky starých odevných častí, krojov a textílií. Autorka vytvára nielen vzorníky pre iné čipkárky, aby ich uplatnili na replikách krojov, ale snaží sa priblížiť staré čipky aj dnešnej generácii vo forme rôznych šperkov, dekorácií či obrazov. Od roku 2013 vedie aj kurzy paličkovania a na rôznych podujatiach robí ukážky paličkovania za účelom spropagovať túto techniku medzi širokou verejnosťou.

Všetky výrobky na tejto výstave budú podľa jej autorských návrhov, inšpirované jednotlivými regionálnymi čipkami. Niektoré sú doplnené aj o video ukážky na stránke https://www.slovenskecipky.eu

Doplňujúce informácie o autorke

1998 – 2010
Učenie sa od iných čipkárok

2012 – 2014
VSUŘ Praha–absolvovanie odboru „Paličkovanie“, záverečná práca „Čipky zo Španej Doliny“.

2014 – 2018
Kurzy zamerané na „Textilné techniky“ a navrhovanie a technické a umelecké  kreslenie.

Výstavy a prezentácie výrobkov:
Zahalená v čipke, MsKS Humenné, 2015
Slovenské regionálne čipky, Vihorlatská knižnica Humenné, 2020
Čipky naprieč časom, MsKS Humenné, 2022
Módna show Slovenská svadba, 2022
Svadobné…Vihorlatské múzeum, Humenné (šperky a doplnky z kolekcie Slovenská svadba), 2022
Šumne čipočki, Kaštieľ v Snine, 2023
Karpatská kraslica, 2010 – 2022
Výstavy kraslíc v Michalovciach, Trebišove a Humennom
Festival paličkovanej čipky Krakovany
Dni remesiel, Vihorlatské múzeum Humenné, od roku 2014

Ocenenia:
Karpatská kraslica, 2012, 2014
3. miesto v súťaži paličkovaných čipiek „Aká si mi krásna“, Krakovany, 2021

Publikácie a spolupráca:
Podvinky: Čipky zo Španej Doliny, V zelenom háji, Čipky v tylovej sieti, Kolekcia 2020 –Senohrad
Vzory v časopise Čipka Slovenska
SOTAKOVÁ, E.: Východ v kroji. Prešov, 2021 – repliky čepcov.

Trocha z histórie

https://www.sashe.sk/AndaKanocz/journal/kratka-historia-palickovanej-cipky-na-slovensku

Kto a kedy prvýkrát zaplietol nitky na drievkach do tých úžasných pavučín?

Vieme doložiť prvé písomné zmienky o čipkách na Slovensku, ale presný dátum začiatku paličkovania v našich končinách nepoznáme.

Staré čipkárky z Hontu vravievali, že paličkovať sa naučili od svojich matiek a pletenie čipiek bolo u nich „od prvotku sveta“.

V inventároch slovenských dedinských kostolov v Liptove, na Orave, Trenčianskej a Nitrianskej župe nachádzame zmienky o čipkách zo začiatku 16. storočia. Sú to výhradne zlaté a strieborné čipky. V 18. storočí sú čipky bežne rozšírené a sú biele alebo bielené. Z roku 1637 máme v testamente levočskej meštiackej rodiny najstarší záznam o používaní čipiek na šaty a bytový textil. Čipky v tej dobe boli zlaté a strieborné, často sa používal aj hodváb a bavlnené biele alebo čierne nite.

Najstaršími čipkárskymi strediskami boli banícke osady okolo Banskej Štiavnice, B. Bystrice, Kremnice a Prešova, kde sa čipky preukázateľne robili už začiatkom 17. storočia.

Čipky boli neprehliadnuteľnou a výraznou súčasťou krojov a nemali len ozdobnú funkciu, ale hlavne praktickú, využívali sa na miestach, ktoré boli namáhané, napríklad okolo krku, rukávov a  v miestach prišitia, kde boli vystavené najväčšiemu zaťaženiu pri nosení. Časté bolo používanie čipiek na rôznych bytových dekoráciách (obrusy, dečky, posteľné oblečenie, plachty a pod.).

S nástupom priemyselnej revolúcie aj čipky začali robiť stroje. Možno by toto odvetvie domáckej výroby celkom vymrelo so starými čipkárkami, keby nezaujali na prelome 18. a 19. storočia etnografov a iných národných buditeľov. V tejto súvislosti veľkú úlohu vykonali napr.  A. Kmeť, P. Socháň  a dve učiteľky z Prahy – M. Smolková a R. Bíbová, ktoré čipky v Čechách a na Slovensku zmapovali a zakreslili. Aj vďaka nim sa zachovali mnohé tradičné vzory. Ale slovenské ženičky boli také zručné, že zaujali mnohé medzinárodné poroty a získali vysoké ocenenia (Grand Prix na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873 a 1897 a v Paríži, svetová výstav v USA 1904 a iné významné ocenenia pre regionálne čipky). Slovenské a české čipky sú výnimočné aj tým, že sa v nich prelínajú západoeurópske  a východoeurópske vzory a sú často pestrofarebné.

V medzivojnovom období začala textilné remeslá dvíhať z prachu Ema Marková. Úspešná právnička sa rozhodla venovať svoje úsilie zachovaniu ľudovej kultúry,  patrila medzi spoluzakladateľov ÚĽUVu (1945). Našli niekoľko starých čipkárok, tie zaškolili nové, často mladšie a tie poslala do starých centier paličkovania, aby obnovili tradície.

Odvtedy sa začalo paličkovanie pomaly zobúdzať a dvíhať. Dnes máme niekoľko desiatok klubov paličkovania v rôznych mestách, každoročne organizujú výstavy, súťaže, kurzy, trhy a mnoho iných podujatí.

Výrobky z paličkovaných čipiek zaujmú na prvý pohľad. Dnes sa touto technikou robia obrazy, šperky, klobúky, veľké i malé bytové dekorácie. Textilní výtvarníci čoraz častejšie vo svojej tvorbe využívajú staré tradičné techniky  a vytvárajú  originálne  veci, ako napríklad mreže a sochy. Mnohokrát  čerpajú zo vzorov, ktoré sú desiatky až stovky rokov staré, ale predsa zaujmú aj v dnešnej modernej dobe.

Mgr. Mária Parihuzová
dokumentátorka

mariaparihuzova@gmail.com