V minulosti sa sviatok sv. Demetera považoval za dôležitý a očakávaný deň, najmä pre bačov, valachov a predovšetkým majiteľov oviec, keďže po „Mitre“ sa pastieri vracali do dedín, aby ovce a dobytok ustajnili na zimu v ovčiarňach a maštaliach.
Hoci sa v priestore južného Zemplína v minulých storočiach nenachádzali rozsiahle gazdovstvá s veľkým počtom ovečiek aj vzhľadom na prírodné podmienky, ktoré vtedy neboli tak ideálne, ako v oblastiach Liptovskej, Oravskej a Zvolenskej župy, sa aj napriek tomu sem tam našiel menší gazda, ktorý na svojom hospodárstve mal hoc i len jednu – dve ovečky.
V druhej polovici 20. storočia však zaznamenávame gazdovstvá nachádzajúce sa či už v dedinke Milhostov a Kysta alebo Čeľovciach, ktoré sa predsa len odhodlali na ich chov.
V spoločnosti vidieckeho obyvateľstva sa bačovia tešili veľkej vážnosti. Ustarostení ľudia sa na nich obracali s ťažkosťami pri ochorení dobytka, no i pri iných starostiach, ktoré ich kvárili. Dokonca pretrvávala predstava, že ovládajú magické praktiky, čo to vedia i o ľúbostnej mágii a vraj boli dobrými liečiteľmi. Niet divu, veď žili v prírode a poznali všetky jej zákutia – flóru i faunu.
Text : Mgr. Simona Radová