Nanebovzatie Panny Márie
„Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“
V rámci výročného obyčajového cyklu sa stretávame s cirkevnými sviatkami, ktoré sú zasvätené Ježišovej matke Panne Márii. Tieto sviatky sú známe ako mariánske sviatky. Jeden z nich – Nanebovzatie Panny Márie pripadá práve na 15. augusta. Panna Mária sa v priebehu storočí stala patrónkou viacerých krajín – napríklad Sedmohradska, Uhorska či Rakúska, no bolo jej zasvätených aj mnoho kostolov, a tak sa pri slávení jej sviatku konali na viacerých miestach odpustové slávnosti.
V ľudovom prostredí sa v minulosti slávenie toho sviatku spájalo aj so svätením kvetov, liečivých bylín či obilia, ktoré bolo práve v auguste v zornom poli každého gazdu, ktorý už mal, alebo sa práve v plnom prúde chystal na žatevné práce. Posvätené poľné kvety a bylinky si veriaci odnášali domov, kde ich odkladali na zimné obdobie, kedy ich mohli pokojne použiť pri domácom liečení nejakého neduhu.
V predstavách tradičného vidieckeho obyvateľstva sa bylinkám posvätením na sviatok Nanebovzatia Panny Márie pripisovala neobyčajná moc. Ak dobytok ochorel, príhodne ich poslúžili pri jeho okiadzaní, a tak ho chránili pred zlými škodiacimi silami. Pri svätení sa venovala pozornosť aj ich samotnému počtu. Najideálnejšie boli magické čísla 7, 9, 77.
Text : Mgr. Simona Radová