Máj

„Májová tráva moc úžitku dáva.“

            V mesiaci máj sa vykonávali našimi predkami zaužívané obyčaje – obrady súvisiace s ľúbostnou
a agrárnou mágiou, dokonca sa viazali aj na tečúcu živú vodu, ktorej sa
pripisovali zázračné vlastnosti a mnohokrát sa voda či rosa používa pri
rituáloch na privolanie dažďa a zaistenie si zdravia.

            Významné miesto v tomto mesiaci patrí májovej zeleni. Rozkvitnuté vetvičky stromov,
kvety a zeleň sa v poľnohospodárskej a ľúbostnej mágii vnímali
ako obradové, ochranné prostriedky. Zatiaľ čo využívaním agrárnej mágie sa mal
dosiahnuť rast a hojnosť úrody, cieľom ľúbostnej mágie bolo získanie lásky
a požehnania.  

            Jedným z najznámejších zvykov bolo stavanie májov. V dedinkách mládenci postavili
jeden spoločný máj pre všetky slobodné dievčatá, ktorý potom umiestnili do
stredu obce, prípadne pred krčmu. Samotné máje mládenec za pomoci svojich
kamarátov postavil pred okná domu tej dievky, o ktorú sa uchádzal. Pôvodne
tieto máje postavené pred obydliami plnili funkciu ochranného prostriedku pred
zlými silami a chorobami. Neskôr zmenili svoj význam a stali sa
symbolom náklonnosti, lásky a priateľstva.

            Zatiaľ čo na Zemplíne sa máje stavali predvečer 1. mája, v niektorých dedinkách východného
Slovenska ich mládenci zvykli stavať o niečo neskôr – predvečer turičných
sviatkov nazývaných „rusadľa“.

Text: Mgr. Simona Radová