Opis súboru zbierkových predmetov

Ženské, dievčenské a mužské lajblíky, miestne označované aj ako „deregaľe, lajbiky a živôtiky pochádzajúce z oblasti južného Zemplína – konkrétne z mesta Trebišov a dediniek Úpor a Zemplínske Hradište, boli ušité z jednotlivých látok  ako napríklad zo saténového brokátu, zamatu, vlnenej a krepovitej tkaniny. Bohato zdobené flitrami, kovovými vlnitými prámikmi, gombíkmi našitými v niekoľkých radoch pod sebou, či zdobené vytkaným lesklým motívom lupeňovitých kvetov a listov, prípadne s efektom „striekaného“ čiernobieleho čiarkovaného vzoru. Vzory na lajblíkoch boli šité strojovým aj ručným stehom. Z vnútorných strán boli lajblíky podšité tkaninami, prevažne bielych ľanových pláten.

Stav súboru lajblíkov pred konzervovaním

Súbor lajblíkov bol v stave, ktorý si vyžadoval komplexný konzervátorský zásah. Pred konzervovaním sa lajblíky nachádzali v relatívne  kompaktnom, zachovalom stave, avšak na niekoľkých miestach bolo viditeľne znečistenia a poškodenia ako pohryzenie od molí, viditeľné znečistenie podšívky najmä v oblasti prieramkoch, zažltnutie, v oblasti spojovacích švíkov bolo viditeľné uvoľnenie, rozpáranie až roztrhnutie nití.

Zdôvodnenie návrhu na konzervovanie

„Súbor šiestich lajblíkov je v súčasnosti v stave, ktorý znehodnocuje ich historickú aj výpovednú hodnotu odevu ľudovej kultúry, a nie je možné ich využiť na expozičné účely.   

Konzervátorským zásahom budú textílie očistené, stabilizované a bude im prinavrátená pôvodná podoba do takej miery, aby po estetickej stránke mohli plnohodnotne plniť svoju funkciu a ostali „živým“ dokumentom ľudového odievania východoslovenského regiónu, konkrétne z južného Zemplína.“

Postup konzervátorských prác

Konzervátorské práce prebiehali v súlade s Návrhmi a postupmi konzervovania. V prvých etapách bolo nevyhnutné súbor lajblíkov stabilizovať tak, aby nedochádzalo k ich ďalšej deštrukcii. Následne sa vykonali jednotlivé konzervátorské prieskumy, analýza materiálov a techník, návrhy na odborné očistenie, strihové zákresy, skúšky farebnej a tvarovej stálosti vlákien.

V druhej fáze sa realizovala celoplošné suché a mokré čistenie zahrňujúce mechanické odstránenie prachu a iných povrchových nečistôt. Pred mokrým čistením sa uskutočnila skúška pevnosti aj farebnej stálosti materiálu spoločne s fixačnou prípravou jednotlivých dielov pred samotným lokálnym čistením škvŕn z textilných materiálov.  

Tretia fáza zahŕňala úpravu a tvarovanie odevu. Vyhladzovanie záhybov, deformácii a pokrčených miest miernym prežehlením cez ochrannú vrstvu. Rozpárané švy a uvoľnené netextilné súčiastky ako kovové nášivky a podobne boli ručne pripevnené niťou a upravené do pôvodného stavu.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Financovanie konzervovania

Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v roku 2025  zapojilo do výzvy 6/2025 (5.4. Reštaurovanie a ošetrenie zbierkových fondov), v ktorej  uspelo a z Fondu na podporu umenia nám boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2100,00 €. Spolufinancovanie a dofinancovanie konzervovania v celkovej výške 850,00 € nám poskytol náš zriaďovateľ, Košický samosprávny kraj. Celková suma konzervátorských prác sa vyšplhala na sumu 2950,00 €. Konzervovanie vzácneho súboru tradičných lajblíkov z oblasti južného Zemplína vykonala Mgr. art. Anna Blonská, členka Komory reštaurátorov.